Historický vývoj pamiatky

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

  • 1329 – hrad sa spomína pod názvom Dyun;
  • 1393 – hrad sa spomína pod názvom castrum Duyen;
  • 15. storočie – Tomajovci a Losoncziovci postupne hrad prebudovávajú a rozširujú;
  • 1467 – 1469 – hrad sa spomína pod názvom castrum Dywyn;
  • 15. storočie – Divín pod správou rodu Losoncziovcov, Michala Orsgha a Jána Nádasdyho – Ongora;
  • 1522 – 1526/až 1679 – hrad Divín je majetkom rodu Balassovcov;
  • 1554 – Turci dobyli Fiľakovo a utvorili si tam sídlo správnej oblasti, hrad Divín nadobudol v systéme obrany stredoslovenských miest a stredoslovenskej banskej oblasti dôležité miesto;
  • 1557 – Turci hrad obliehali, ale nedobyli /majiteľ – Ján Balassa, kapitán hradu – Štefan Dobó;
  • 1559 – Uhorský snem rozhodol, aby hrad opravili a prebudovali na protitureckú pevnosť; pri zosilnení protitureckého opevnenia pristavili pred bránu horného hradu delostrelecký bastión, ktorý ju mal chrániť; južnú stranu hradu pred útokom zo sedlovej strany zabezpečili výstavbou predhradia; bolo tvorené hradbovým múrom s dvoma baštami na nárožiach; aktívna obrana sa zrejme zameriavala na ochranu prístupovej cesty, stúpajúcej po južnej strane brala až na terasu na jeho západnom okraji; z nej sa bránou vchádzalo do vnútra hradu;
  • 1575 – hrad dobytý Turkami /majtieľ Ján Balassa/; z Divína utvorili Turci správnu oblasť; patrilo sem aj 15 osád; tieto museli odvádzať Turkom poplatky;
  • 1593 – cisárske vojská dobyli hrad Divín / majiteľ Valentín Balassa /, v rámci nových vojenských akcií proti Turkom;
  • 1602 – 1606 – Stavovské povstania, prevdepodobne preto začiatkom 17. storočia hrad znovu opevnili;
  • 1605 – hrad obsadili bocskajovci, majiteľ Žigmund III. Balassa ho vydal bez boja;
  • 1606 – hrad pripadol kráľovi, na hrade bola nemecká cisárska posádka;
  • 1619 – 1622 – povstanie Bethléna, z hradu bola vytlačená nemecká posádka; po potlačení povstania hrad opäť nadobudli Balassovci,
  • 1650 – pánom Divína sa stal Imrich III. Balassa, niekoľko desaťročí prepadával a znepokojoval okolie;
  • 1666 – hrad obliehaný cisárskym vojskom / 6 000 dobyvateľov / s cieľom skoncovať s Balassovými výčinmi; Imrich III. Balassa bol uväznený, ale v roku 1667 prepustený; dostal povolenie postaviť si kaštieľ pod hradom /1670/.
  • 1674 – cisárske vojsko hrad 6 týždňov obliehalo, ale nedobylo;
  • 1679 – po týždňovom obliehaní hradu sa Imrich III. Balassa vzdal; cisárske vojsko hrad vyplienilo a vyhodilo do vzduchu; odvtedy je v ruinách;
  • 1683 – smrť Imricha III. Balassu / podľa Mateja Bela to bol Imrich IV. / a tým aj koniec vlastníctva divínskeho panstva rodom Balassa;
  • 1686 – 1945 – Divínske panstvo je majetkom rodu Zichy (zichyovského seniorátu);

Subtitle

Title #1

Item content. Click the edit button to change this text.

Title #1

01 February 2015

Subtitle

Title #1

Item content. Click the edit button to change this text.

Title #1

01 February 2015

Subtitle

Title #1

Item content. Click the edit button to change this text.

Title #1

01 February 2015

Subtitle

Title #1

Item content. Click the edit button to change this text.

Title #1

01 February 2015

Prehľad divínskych hradných pánov

  • Tázokovci (13. storočie): Prvými známymi majiteľmi hradu boli Tázokovci, ktorí hrad pravdepodobne postavili na konci 13. storočia. Títo šľachtici boli významnou rodinou, ktorá vládla v oblasti medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou. Hrad slúžil ako strážna pevnosť na ochranu tohto územia pred nájazdmi nepriateľov.

  • Páni z Divína (14. storočie): V 14. storočí prešiel hrad do vlastníctva rodu, ktorý si podľa neho aj adoptoval priezvisko. Páni z Divína boli významní vlastníkmi v regióne, pričom hrad bol centrom ich feudálnych majetkov. Rádili v oblasti a ich vplyv rástol. V tomto období sa začal hrad stavať do podoby, akú poznáme aj dnes.

  • Rod Korvínovcov (15. storočie): V 15. storočí hrad patril známym Korvínovcom, ktorí boli jednou z najvplyvnejších šľachtických rodín v uhorských dejinách. Títo šľachtici mali významné postavenie na dvore uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý mal záujem o udržanie kontroly nad regiónmi na juhu Slovenska. V tomto období sa hrad stal významnou vojenskou a administratívnou základňou.

  • Páni z Illésházy (16. storočie): Po zániku Korvínovcov hrad prešiel do rúk rodu Illésházy, ktorý bol tiež jednou z významných rodín tej doby. Illésházyovci sa zaslúžili o rozvoj hradu a okolitých majetkov. V tomto období hrad zažil rozkvet a stavebné úpravy, ktoré pretrvali až do 17. storočia.

  • Rákócziovci (17. storočie): Po druhej polovici 17. storočia prešiel hrad do vlastníctva Rákócziovcov. Tento rod sa stal veľmi známym počas povstaní proti Habsburgovcom, v ktorých sa hrad stal jedným z ich pevností. Hrad bol počas týchto bojov niekoľkokrát obsadený a vystavený rôznym vojenským akciám. Po zániku Rákócziovcov v 18. storočí začal hrad chátrať.

  • Poslední vlastníci a chátranie (18. – 20. storočie): Po páde Rákócziovcov sa hrad dostal do rúk rôznych menších vlastníkov, no nikdy sa už neobnovil do svojej predchádzajúcej veľkosti. Počas 19. a 20. storočia hrad postupne chátral, až sa stal len ruinou. V 20. storočí hrad prešiel viacerými neoficiálnymi obnovami, ale nikdy nebol obnovený v plnej veľkosti.